Minimálne stredoeurópsky unikát.

Na sklonku osemnásteho storočia sa začali v hlbokých lesoch okolo Banskej Bystrice objavovať vodné žľaby na plavenie dreve. Nakoniec  do súčasnosti prežil iba jeden. V doline Rakytovo. Dostanete sa do nej na konci Dolného Harmanca, smerom z Banskej Bystrice na Martin. Zaparkovať môžete pri budove mestských lesov, ktoré okolité lesy spravujú. Ďalej vedie lesná cesta premenená na náučný chodník. Oplatí sa ísť pešo. Nielen preto, že do doliny je vjazd áut zakázaný. Nádherná a nenarušená príroda vás po štvrť hodine privedie k malému, z hôr sa rútiacemu potoku, ktorý sa tu nedočkavo vlieva do ďalšej riavy. Tu je koniec 2400 metrov dlhej bystriny spútanej dreveným žľabom,  ktorý je zrekonštruovaný bez jediného klinca. Inak, prevýšenie je 280 metrov. Niečo podobné nenájdete minimálne v celej strednej Európe.

Po chodníku v Ľubietovej

Cestou z Banskej Bystrice na Brezno je odbočka do Ľubietovej. Čo takto sa na ňu vybrať.  Že načo? Hrb nad Ľubietovou je geografickým stredom Slovenska. A to je vari slušný dôvod na návštevu. Nad obcou si môžeme kúpiť pstruhy, dá sa tu zajazdiť si na koni, blízke  Strelníky ponúkajú celkom pekné kúpalisko a v zime aj malú zjazdovku.

Južná Turistická magistrála

Od Olympu Palócov až po Park praveku v Ipolytarnóci

Spoznajte majstrovské diela starých detvianskych rezbárov

Keď ruský spisovateľ Ilja Erenburg po roku 1920 navštívil Slovensko, bol očarený ľudovou kultúrou. A v okolí Detvy ešte aj vyrezávanými a maľovanými krížmi a náhrobkami. Písal, že akoby tí najchudobnejší chceli byť neustále obklopovaní krásou. A to dokonca ešte aj po smrti.

Návšteva Fiľakova je viac ako zaujímavá. Kúsok od mesta je hrad Somoška s unikátnym skalným vodopádom, rovnako blízko je termálne kúpalisko Rapovce a na druhej strane fakticky neexistujúcich hraníc je maďarské centrum geoturizmu Ipoly Tárnocz. No a samotné Fiľakovo je veľmi dobre známe krásnym hradom, tajuplným podzemím. No a to všetko takmer uprostred mesta.

Vo výške 920 metrov nad morom vznikla v roku 1525 uhliarska osada. Zásobovala dreveným uhlím huty v Moštenici, Balážoch, na Starých Horách. Ako upadlo baníctvo, od 19. storočia, preorientovali sa miestni osadníci na drevorubačstvo a prácu v Podbrezovskej železiarni. Domov chodili v lete nanajvýš raz za týždeň. Na konci cestovania ich totiž čakal ešte 10 kilometrový pochod do osady. V zime, keď aj poľné a lesné cesty zavial sneh, vracali sa chlapi k rodinám ešte zriedkavejšie. Krutý a ťažký život najchudobnejšej osady, ktorá mala len niečo vyše 200 obyvateľov. Polia žiadne, len pastviny, jediná studňa, tá existuje aj dnes, mäso poznali iba raz týždenne. Jediným ovocím boli slivky, i hrušky, ktorým sa tu darilo. Jabĺčka boli malé a kyslé a ponuku spestrovala iba príroda malinami, čučoriedkami a brusnicami. Inak, okrem mladých stromov tu ešte je pár starých jabloní a hrušiek Tak ako studňa asi ešte z čias vojny.

Strana 1 z 34
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Aktuality Články podľa dátumu: štvrtok, 11 máj 2017