Je jednou zo štyroch rovnakých synagóg. Zvyšné tri sa nachádzajú v Amsterdame, Bruseli a Tel Avive. Stavba je vysoká 35,4 m. Dlho slúžila ako sklad. Jej interiér bol počas druhej svetovej vojny zničený.

Posledným rabínom, ktorý tu kázal bol Artúr Reschowský. Až do roku 1944 synagóga slúžila bohoslužobným obradom židovskej cirkvi. Počas druhej svetovej vojny bol jej interiér zničený. V roku 1948 ju Židovská náboženská obec predala miestnemu Národnému výboru Lučenec. Medzi rokmi 1948 až 1980 sa čiastočne rekonštruovala a prispôsobovala na vyžívanie ako sklad poľnohospodárskeho družstva (skladovali tu umelé hnojivá). Od 1980 sa nevyužíva a v priebehu nasledovných desaťročí sa vykonávali iba drobné, najnutnejšie opravy.

Priestor Synagógy po rekonštrukcii slúži pre stretávanie sa obyvateľov, najmä umelcov či už z divadelného, výtvarného, hudobného prostredia, alebo aj z iných oblastí kultúry a umenia, ako napr. sochárov, architektov, skladateľov, fotografov, mladých dizajnérov v oblasti módy a podobne. LUKUS - lučenecké kultúrne stredisko bude využívané pre aktivity mládeže v oblasti kultúry, ako sú rôzne záujmové činnosti mládeže, aktivity lučenských občianskych združení, škôl na organizovanie stužkových slávností, ale tiež svadieb.

Je registrovaná ako národná kultúrna pamiatka. Synagóga je po rekonštrukcii znovuotvorená od mája 2016.