Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov.

Jeden z najkrajších domov na námestí pochádza z druhej polovice 17. storočia. Renesančný portál je dekorovaný erbom so symbolmi dvoch baníkov v slávnostnom odeve. Na prvom poschodí je majestátna otvorená lodžia so šiestimi oblúkmi na kamenných stĺpoch. Zdobené sály a lodžia nemajú na Slovensku obdobu.

Thurzov dom patrí k najstarším zachovaným svetským stavbám v Banskej Bystrici. Je to dvojposchodová renesančná budova postavená na starších gotických základoch. V súčasnosti je v priestoroch domu inštalovaná spoločenskovedná expozícia Stredoslovenského múzea.

Protireformácia sa v meste prejavila stavbou rímskokatolíckeho Kostola sv. Františka Xaverského,ktorého predlohou bol rímsky jezuitský chrám Il Gésu. Po ustanovení banskobystrického biskupstva sa stal katedrálnym chrámom. Súčasťou kostola bola aj budova bývalého jezuitského kolégia. Terajší vzhľad je výsledkom romantizujúcej prestavby z konca 19. storočia.

V období reformácie vznikla aj najvýraznejšia dominanta námestia – hodinová veža. Budova slúžila na rôzne účely, v suteréne bola väznica a mučiareň. Narušená statika veže spôsobila trhliny a hodinová veža sa odklonila od zvislej osi až o 68 cm. V súčasnosti slúži ako vyhliadka pre turistov a návštevníkov mesta. Pred vežou stojí barokový Mariánsky stĺp z roku 1719. Bol postavený na znak vďaky Panne Márii za záchranu pred morovou epidémiou.

Banská Bystrica bola ako jedno z prvých miest na Slovensku vyhlásená v roku 1955 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Srdcom mesta je veľké obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honosné meštianske domy. Vynikajú renesančnými úpravami a detailmi, z ktorých mnohé patria k prácam staviteľskej rodiny di Pauli.

Obidva objekty sú súčasťou pôvodného mestského hradu.

Pôvodne gotická budova, v ktorej sídlil úrad richtára, mestského notára a schádzala sa tu mestská rada. V pivnici mestskej radnice bola mučiareň. Veľký požiar v roku 1761 budovu zničil. Odvtedy dlhé desaťročia chátrala. Až na začiatku 19. Storočia budovu prevzala vláda a zriadila v nej gymnázium. Po 2. svetovej vojne bola sídlom Múzea SNP. Dnes je bývalá radnica súčasťou Stredoslovenskej galérie a slúži ako honosný výstavný priestor.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je dominantou mestského hradného areálu.

Strana 6 z 6
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Pamiatky Iné pamiatky Články podľa značky: Kremnica