Slovensko je doslova turistický raj a Banskobystrický kraj je jeho prirodzenou súčasťou. Národné parky, chránené krajinné oblasti či oblasti s prírodnými rezerváciami a výtvormi ocenia zdatní aj tzv. „sviatoční“ turisti, dokonca aj rodiny s deťmi.

Štiavnické vrchy, ako aj oblasti Pohronský Inovec, Vtáčnik, Poľana, Javorie, Krupinská planina a Ostrôžky sú súčasťou Slovenského stredohoria. Menšia časť územia Slovenského stredohoria zasahuje do Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Slovenské stredohorie je sopečného pôvodu, konkrétne Štiavnické vrchy patria medzi najväčšie sopky v Európe.

Veľká Fatra je prírodnou bariérou medzi kotlinami stredného Slovenska. Je to rozsiahle a členité územie plné lesov, hôľ i dolín. Okrem Banskobystrického zasahuje aj do Žilinského kraja. Hlavný hrebeň (úsek Krížna – Ploská) sa neďaleko Ploskej delí na liptovskú a nižšiu turčiansku vetvu, medzi ktorými leží Ľubochnianska dolina, najdlhšia z dolín. Sedlo Veľký Šturec rozdeľuje hlavný hrebeň na dve časti: Zvolen a Hôľnu Fatru. Najvyšším vrchom je Ostredok s výškou 1 592 m n. m.

Nízke Tatry tvoria hranicu medzi Banskobystrickým, Žilinským a Prešovským krajom. Táto mohutná horská klenba sa tiahne takmer 100 km v smere východ – západ. Sedlo Čertovica delí pohorie na dva celky: Ďumbierske Tatry na západe a Kráľovohoľské Tatry na východe. Mená sú odvodené z názvov najvyšších vrcholov jednotlivých častí.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Rekreácia Turistika a cykloturistika Články podľa dátumu: pondelok, 15 máj 2017